Belianska jaskyňa (vchod 885 m) je jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách v severnom úbočí Kobylieho vrchu nad Tatranskou Kotlinou.
    Dohady, že ju poznal už prehistorický človek, nie sú podložené. V 18. storočí ju navštevovali hľadači pokladov, po ktorých ostali nápisy na jaskynných stenách. Až objavná cesta Júliusa Husza a Jána Britza zo Spišskej Belej dňa 5.8.1881 vzbudila vedecký a turistický záujem o jaskyňu.
    Verejnosti ju sprístupnili 1882 a elektricky osvetlili 1896 ako jednu z prvých jaskýň na svete. Komunikácie v jaskyni stále zlepšovali a prístupné jaskynné priestory sa postupne zväčšovali ďalšími objavmi.
    Celková dĺžka jaskyne je 1752 m, z toho sprístupnených jaskynných chodieb je 1001 m.