+++ kráčame všetci za svojim osudom

dobreee

Sa mi zdalo, že som to už hodnotil... ale ma to silu, emóciu.... +++

... nemôžem si pomôcť, ale už som to písal raz pri tomto leadwellovom obrázku http://fotky.sme.sk/fotka/180745/ ... svojim spôsobom sú podobné a aj tento mi pripomína jednu dodne pre mňa nevysvetliteľnú príhodu z Vysokých Tatier ... tak asi na začiatku 70-tych rokov som šiel neskoro v noci a hádam už bolo aj po polnoci peši po Ceste slobody zo Štrbského Plesa na Podbanské... bola tma a k tomu hustá hmla, aj mrholilo ... bol som už poriadne unavený, ospalý a niekde pri Troch studničkách, keď sa už pomaly brieždilo, šla oproti mne postava, podobná tomu z Tvojho obrázku ... vynorila sa z hmly tak nečakane, že som sa trochu preľakol... ako dobre vychovaný, vtedy ešte mládenec, som sa slušne pozdravil, ale ten oprotiidúci si ma ani nevšimol ... prešiel  okolo mňa ticho, nečujne, bez povšimnutia... a tak neviem či som náhodou nestretol nejakého ducha ... aj po toľkých rokoch mi to stále vŕta v hlave ...  :-)  inak fajn obrázok ...   +++ 

Sú také zvláštne chvíle v živote. Rozumiem Ti. Tento chlapík išiel ako bez duše, stále rovnakým tempom, pozerajúc sa len pred seba. Mal som z toho čudný pocit. Ďakujem

jednotvárny život