Cestou k Indickému oceánu sme prechádzali viacerými emirátmi, ktoré ropné bohatstvo spojilo tak, že dnes už človek ani nezaregistruje, kedy prekračuje hranice, hoci odchýlky v zákonoch jednotlivých emirátov existujú. Chcela som spoznať aj inú tvár krajiny, takú, aká bola ešte pred pár desaťročiami vo všetkých emirátoch, kým netušili, aké bohatstvo sa skrýva pod zemou. Najskôr sme míňali krajinu bezútešných pieskových dún, sem-tam sa objavili ťavy, občas sady palmy ďatlovej, či nejaké fabriky na spracovanie vápna a hliníka.

Náš cieľ - emirát na východnom pobreží Fujairah - oddeľujú od ostatných emirátov Hajarské hory, s najvyššou výškou cez 2000 m v Ománe. Uvádza sa, že Hajar pozostáva dokonca z prvotných skál, vzniknutých v mieste podmorského hrebeňa v Indickom oceáne. Sami geológovia Hajarské hory popisujú ako jednu z najlepších ukážok východu skál oceánskej kôry na svete. Je tu bohatý výskyt fosílií. Hajarské hory sa datujú do obdobia 300 tis. až 8 mil. rokov.