Sme.sk » fotky.sme.sk » Muro09 » Muro09 » ... a je po šesťnástom ...

... a je po šesťnástom ...

... klik ...

Dobojované, vymazaný ďalší čierny bod z mapy Slovenska. Meteorológovia predpovedali na sobotu Sodomu Gomoru, dažde, búrky. Tak som si zadovážil z letnej krčmovej terasy dáždnik 4 x 4 metre. Naštastie sa nezmestil do auta, zostal doma. Bystrická trojčlenná posádka vyráža v piatok napoludnie v ústrety novým dobrodružstvám. Ešte pred príchodom na miesto určenia, odbáčame a po dvojkilometrovej betónke pristávame na Kalamárke. Betónový úsek prechádzame so zaťatými zubami, aby nám nevypadli všetky plomby. Pri prehliadke cvičných lezeckých skál na Kalamárke sme naďabili na dvoch lezcov. To, čo sa nám zdalo neprelezitelné, im to bola prechádzka ružovým sadom.

Na Košútke nás už vítali skôr príchodzí, všetko časom overené stáre kusy. Postupne prichádzajú ostatní, aj nové tváre, tzv. prvofotostretkoši v počte 5 ks. Ina nás milo prekvapila, keď z krabice na nás kukala krásna torta s fotostretkovou foťkou. A bola aj výborná, ale len do tej chvíle, kým sme ju neschasnovali. Proces likvidácie torty prebehol rýchlo, všetci sa držali hesla: kto zaváha, než.... . Po večeri pred vedomostným kvízom každý poctivo pracuje na tom, aby mal niečo v hlave. Veruže bolo z čoho čerpať múdrosti, či už to bolo farebnô alebo bielo, či pivko, ba aj medovinka sa po stole potulovala. Dokonca som zazrel aj tropické ovocie, akým je aj Fernet citrus. Začínajú sa tvoriť súťažiace družstvá, krátke poučenie a hneď prvá otázka. Na tej pohorela aj eviku10, nakoľko nevedela koľko má vložených foto. To si ako trénovala? Otázky boli záludné, ale s indíciami sa niečo dalo vyriešiť. Po ukončení kvízu hneď ideme vyhodnotiť, kto ako je na tom. Posledné družstvo získalo cenu útechy, kľúče od automobilu Mercedes rady G, také isté ako to, v ktorom sa skutok nestal. Len auto si musia pohľadať sami, lebo kľúče som našiel na Donovaloch na zjazdovke. Prvá cena bola tiež zaujímavá, ale len pre kvízmajstra. Po celkovom vyhodnotení veru nikomu nebolo do spevu, tak tuláčka rozozvučala svoju gitaru a pomaly už v optimistickej nálade sa to všetko krásne rozospievalo, do neskorých nočných a skorých ranných hodín. 

Sobotné ráno nás víta pekným polooblačným počasím, nie tou pliagou, čo nám predpovedali rosničky. Kolektív sa delí na skupiny, podskupiny až po individualistov, každý podľa chuti si volí program. Najpočetnejšia grupa vyráža v plechových koňoch na milo65 menovkyňu, Melichovu skalu. Miloš sa nevedel dočkať poznania, či mu ešte stojí. Tá skala. Stojí. Tak si to tam aj patrične užíval. Golopeter tiež dospek k poznaniu, že na strednom Slovensku sa ani v lete na letných pneumatikách nejazdí, hlavne nie na šikmo naklonenej trávnatej rovine. Ešteže boli na blízku takí traja siláci, ktorí si z jeho približovadlom hravo poradili. Presúvame sa k Bystrému potoku, smer vodopád Bystré, niekde sa uvádza aj Bystrô. Vodopád po výdatných dažďoch je plný vody, radosť pozerať. Statívy obsadili bitevné pole pod vodopádom a už sa cvaká. Prišlo aj pár kvapiek zhora, ale tie nikomu nevadia, o chvíľku už je čistá obloha. Opäť sa presúvame navštíviť Malčekovu skalu. Namiesto skaly nachádzame skupinu vytešeného Miloša, a tí nám odporúčajú navštíviť Raticov vrch, kde pred kostolom mali cirkevnú oslavu. Ľudia v krojoch, je čo foťkovať. Dokonca aj guláš sa nám ušiel. Pomaly sa presúvame na penzión. Po grilovačkovej večeri v rodinnej atmosfére pokračujú bilaterálne rozhovory, občas sa jemne zanôti, príma pohoda. V západnom rohu spoločenskej miestnosti však prebiehali urputné boje o každú drevenú loptu. Kalčeto. Góly padali jedna radosť, emócie vládli svetu, oslava každého gólu v súperovej diere bola až frenetická. Pred polnocou mamina57, tuláčka a pigi precítene a pianisimo zaspievali gorááálu, pre veľký úspech museli dať repete.

Nedeľné ráno dodebatúvame to, čo sme ešte nestihli za dva dni. Našiel sa objektív, ktorý nikomu nechýbal. Samozrejme, že pasoval na Canon. Nikoňáci sú poriadku milovní, tí mali všetko pekne zbalené. Prvýkrát v histórii sa stalo, že niekto bol na fotostretku dvakrát. Teraz sa to podarilo pigimu. Najprv prišiel v piatok, a potom ešte v nedeľu doobeda. Zabudnuté wibramky na balkóne majú silnú moc. Ešteže mal takého zodpovedného spolubývajúceho (nikoňák, pozn.redaktora). Inak pigi foťkuje s Canonom ... .

Po posledných stiskoch rúk, božtekoch na líčko odchádzame, ale nie ešte domov. Silná skupina ide na Kalamárku, ďalšia na hrad Divín pri vodnej nádrži Ružiná. Počasie ani lepšie nemohlo byť.

eviku10 patrí Ti veľká vďaka za zorganizovanie šesťnásteho fotostretka, zvládla si to na výbornú. Účastníci vyzerali veľmi spokojní a podľa mňa aj sú. Štafetový kolík odovzdala pigimu, siedme bolo v Ždiari a sedemnáste tam bude tiež. Pigimu držíme palce, aby vysoko nastavenú latku hravo preskočil.

... a je po šesťnástom ...

Kliknutím na fotografiu sa fotografia zobrazí v pôvodnom rozlíšení.

O fotografii

Autor: Muro09
Pridaná: 14. mája 2017
Počet zobrazení: 362 zobrazení
Typ obrázku: JPG
Veľkosť obrázku: 405 151 bajtov
Hodnotenie: 22 hlasov

Podrobné údaje o fotke

Odfotená: 14. mája 2017
Šírka: 650 px
Výška: 468 px
Fotoaparát:
Nikon Corporation NIKON D5200
Expozícia: 30 sec
ISO: 100
Clona: f/22
Ohnisková vzdialenosť: 32 mm
Blesk: bez blesku
EXIF: EXIF súbor

Fotoalbumy:

Vloženie fotky

Vložte si túto stránku na web

Vložte si fotku na svoju stránku!

Zadaj parametre pre vloženie HTML kódu:

Vložiť:

Veľkosť:

HTML kód pre vloženie na ľubovoľnú stránku:

Náhľad:

Predchádzajúca fotka

Prašivá a Kozí chrbát
Prašivá a Kozí chrbát

Nasledujúca fotka

vodopád Bystré
vodopád Bystré