Technicky mi to príde tak, ako to autor chcel, expozícia, farba, aj všetko ostatné;

Kompozícia. Najprv skúsim urobiť inventár (mne) zjavného v tomto minimalistickom zátiší. Okuliare (ktoré štýlom evokujú akoby inú, dávno minulú dobu, minulosť) položené na drevenej textúre, ktorá prirodzene evokuje stôl, ktorý tiež môže byť z dôb minulých. K tomu je inzerát, či časť inzertnej rubriky, ručne vytrhnutý z novín, prenájom bytov, spomínajú sa tam aj záhradky, či záhradka. Inzerát je zarámovaný rámom skla okuliarov a je to pohľad cez to sklo.

Koncept. Podľa prvkou kompozície mi obraz ideálne metaforicky evokuje staršieho človeka konfrontovaného s dobou, ktorá je taká, že žiť jednoducho už nie je možné, pretože aj ten najjednoduchší, najskromnejší spôsob života už dnes vyžaduje oproti iným dobám nie malé, nie zanedbateľné a pravidelné zdroje na účte.

Ale to je koncept, ktorý si v hlave tvorím skoro až napriek kompozícii. Ten stôl, štýl tých okuliarov oproti tomu inzerátu, cítim v tom až príliš veľký koncepčný kontrast, a tak som si nie istý, či je v tom hlbší, premyslenejší zámer presne tým smerom, ktorým si to ja predstavujem. Možno keby sám názov fotky viac naznačoval, evokoval.

Celkový dojem mám taký, že je to trochu "nasilu". A predstavujem si, aké by to bolo, keby tam nebol ten inzerát. Alebo, keby tam bolo niečo iné a trochu inak namiesto toho inzerátu.

Ale to je všetko len môj dojem a samotná fotka mi naznačuje, že autor má čo povedať a vie to aj technicky podať, len urobiť fakt dobrú fotku je všeobecne nie jednoduchá vec a to aj vtedy, či práve v tedy, keď ide o zátišie, kde má autor vlastne všetko plne pod kontrolou a je možno v istom zmasle trochu viac maliarom, než fotografom, a musí sa spoliehať na svoju tvorivosť, ktorá je vystavená a zaťažená vlastne nekonečnými možnosťami.

Nemôžem nedať tejto fotke bod z môjho pohľadu aspoň za úprimný pokus sa s tým všetkým popasovať a vytvoriť niečo zmysluplné, pôsobivé a s presahom, a to minimalistickým vizuálnym spôsobom.