Nikdy som nemala pocit že  mám k zachytávaniu času a priestoru  nejaký vzťah. Ale od momentu ako som sa stala matkou som sa dostala na úroveň že čas je pre nás obyčajných ľudí veľmi podstatný a vzácny... Málokto si to však uvedomuje v našej dnešnej uponáhľanej materiálnej dobe už ľudia prestali vnímať zmyslami ktoré sú od prírody dané každému z nás.. Preto čo iné nám zostáva? Nám citiacim?.... Ako len to nech si ľudia myslia že nám šibe, keď povieme že dnes je iný vzduch a voni rôznymi spôsobmi, nech si myslia keď vravíme každý večer s úžasom že dnes je mesiac aký krásny a pritom stále iný, nech si myslia ze sme flegma..len preto ze neriešime to co riešia oni, len preto že sa nezaťažujeme dnešnou umelou dobou a vieme si ten čas predstaviť strávený o milión krát krajšie... Nie sme o nič lepší ani horší len sme šťastnejší pretože vidíme toľko.... A preto fotím, užívam si, cítim a obdarovávam sa, odkedy mam detičky a zostali sme spolu sami... pretože človek pochopí že čas už nik nevráti a všetko treba zachytávať nielen pre nás ale podeliť sa aj s inými o plynutí života o tom ze život nieje len čierny a biely a hlavne o tom že (mi citiaci) dokážeme vnímať, užívať, oceniť, chrániť krásu ako takú ktorú nám ponúka náš pochyby a pritom toľko bohatý život 🖤

Krásu... Ktorá sa nedá definovať ani škatuľkovať...