Od svojho detstva (12-13 rokov), ale až s fotoaparátmi Minolta (od r. 1990) a neskôr digitálnymi (Sony a Nikon) sa mi darilo zachytiť atmosféru miesta, krajiny, ktorú som navštívil, prípadne nejaký portrét či inú zaujímavosť. Ako umelec narábajúci slovom, no bez talentu niečo pekné nakresliť, používam fotoaparát na stvárnenie toho, čo sa dá vyjadriť iba neverbálne.

Ľudí, ľudské tváre - od maličkých detí cez krásne či zaujímavé ženy a exotické tváre mužov až po zvráskavené obličaje starých ľudí. Ďalej sú to zvieratá v krajine a krajina vôbec. Najradšej fotografujem počas cesty či pobytu v cudzine, najmä v (pre nás) exotických krajinách (Mongolsko, Čína, Taiwan, Japonsko, Mexiko, Nikaragua, Izrael, Turecko, Severný Cyprus), alebo na miestach, kam sa človek málokedy dostane a ktoré sú jedinečné (Grand Canyon v USA, severozápad Nórska, mongolská step, terakotová armáda v Xiane, Veľký čínsky múr, Zlatý pavilón v Kyote).