Sme.sk » fotky.sme.sk » Diskusné fórum » Voľná diskusia » Gýč, dokument a art

Gýč, dokument a art

Námet na diskusiu

Diskusné príspevky:

Pridal/a commandcom 18. júla 2014 o 11:50:37

 

Vynikajúci rozhovor: http://kultura.sme.sk/c/7289651/aky-je-rozdiel-medzi-gycom-a-umenim.html?ref=tit

 

Pridal/a commandcom 18. júla 2014 o 11:55:00

 

Pridávam začiatok toho rozhovoru, je to naozaj poučné:

Filozof a vysokoškolský pedagóg TOMÁŠ KULKA hovorí, že nikto nie je voči gýču celkom odolný.

Ako by ste človeku, ktorý sa nepohybuje na akademickej pôde, vysvetlili rozdiel medzi gýčom a dobrým umením?

Keby som to mal povedať úplne najjednoduchšie, povedal by som, že gýč nevytvára žiadne hodnoty, žiadnu krásu, ale parazituje na kráse objektov, ktoré zobrazuje, alebo, a to je ešte dôležitejšie, na ich emocionálnom náboji. V umení to síce tiež nachádzame, napríklad baroko je veľmi orientované na city, emócie, ale to skutočné umenie so zobrazovaným objektom niečo robí, dáva nám naň nový pohľad, alebo nejakým spôsobom pretvára bežné asociácie, ktoré voči tomu objektu alebo téme máme. Ale gýč toto nerobí, on len parazituje na emocionálne nabitom objekte, ktorý zobrazuje tou najzabehnutejšou formou. V gýči nenájdeme žiadne inovácie, lebo gýč sa vždy snaží o maximálnu zrozumiteľnosť. Pre človeka, ktorý má rád umenie, je gýč vlastne nudný. 

Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/c/7289651/aky-je-rozdiel-medzi-gycom-a-umenim.html#ixzz37oQxpOzW

Pridal/a Daniela Q. 19. júla 2014 o 15:40:38

 

ano, doplnila by som možno, že parazitovať sa dá, v úsilí páčiť sa, nielen tak jednoducho na nejakom vysoko emocionálnom objekte, akoby bez pridania nejakej hodnoty, ale často práve aj tým, že vytvára konštrukcie, ktoré chcú nasilu o niečom presvedčiť v duchu, že toto je trend, tedá pridáva niečo, čo očakáva, že sa musí páčiť..., pričom neexistuje nejaký pravdivý prežitok, ktorý by bol jeho základom.

Umenie je naozaj často ulica, na korej nemá kto zakričať, že cisár je nahý..

Pridal/a commandcom 7. februára 2011 o 07:50:57

 

Toto bola vynikajuca diskusia... Admin by ju mohol ponuknut redaktorom SME ako "nedelnu chvilku poezie". Myslim, za by oslovila mnoho ludi a citatelov dennika... Co Ty na to, Natasa?

Pridal/a Martuschka 7. februára 2011 o 20:26:13

 

Hej , tuším najlepšia diskusia za posledny rok , je čo čítať.

Pridal/a Rudolf Baranovič 4. februára 2011 o 13:20:41

 

ja viem, prilis som to zjednodusil a vela veciam este nerozumiem, ved vravim, mam sa co este ucit :), vdaka za linky.

Pridal/a commandcom 4. februára 2011 o 11:43:21

 

Rudo, prave si to vystihol: dostal si sa na rozhranie, kedy si treba zadat prave ten koncept a urcity cas sa nan sustredit. Totiz fotenim vselicoho sice ziskavas technicke skusenosti, ale zanedbavas svoju vlastnu predstavivost a najma to, ako obraz "v hlave" najst v pleneri a s obmedzeniami, ktore technika dava ho preniest na papier. Ano, na papier, pretoze vysledok seriozneho fotenia by mal byt na papieri.

Ja fotim dva-tri zanre, ale snazim sa to nemiesat. Trebars mesiac fotim analogom impresie, potom si od toho oddychnem a dalsi mesiac mechacom ulicky, aby som po mesiaci trebars nacvakal digitalom nejaku spolocensku reportaz. Proste nieco ako "trojpolny system". Tam tiez mali "koncept", jeden rok krumple, potom psenica a rok uhorom. Aby sa poda nevycerpala. Tak ako kreativita...

Pridal/a Rudolf Baranovič 4. februára 2011 o 13:03:56

 

koncepty (serie fotiek s jednou myslienkou) som uz zacal vytvarat a snazim sa ist viacmenej tym smerom. Ale kedze je este tolko veci, co si musim realne odskusat aby som sa ich naucil, tak este si tie samostatne jednotky uplne pred sebou neuzatvaram :). A fotky na papier, tak to je urcite ta cesta, ktora posuva. Lebo zrazu to co je len virtualne na monitore, mas v rukach a je to hmotne, je to urcite iny pocit. Proznam sa, ze ja mam este velmi, velmi malo fotiek na papieri. S tym by som mal v tejto dobe zacat ako s prvym cielom.

Pridal/a b0baz 4. februára 2011 o 11:59:04

 

Tibor a neskutočne ty vieš človeka inšpirovať. U teba tú radosť z fotenia a zanietenie sa pre vec cítiť a to je dobre, je to dobrá inšpirácia pre nás, len tak ďalej.

 

Pridal/a byron (Rado Mikuš) 4. februára 2011 o 12:10:51

 

Veľmi zaujímavá a rozumná diskusia tu prebieha. Úplne sa stotožňujem s tým čo napísal ruiger. Ja som sa zatiaľ jednoznačne neprofiloval, stále skúšam rôzne "veci". Hádam sa raz dorpacujem k tomu, ako sa tu písalo kncepčnému fotografovaniu.

Pridal/a Rudolf Baranovič 4. februára 2011 o 13:12:29

 

byron, za seba mozem povedat, ze u teba nastal tiez dost velky progres a vidno, ze sa snazis nieco dosiahnut. A len tak ta nieco neodradi. To je vidno napr. u tvojich portretov, kde sa nevzdavas a postupne je vidno, ze rady, ktore  ti ini davaju, sa snazis zuzitkovat. A koncepty, tam sa tiez zacinas hybat. Pacila sa mi napr. tvoja posledna seria z Hrinovej. Pekny dokument si vytvoril, vsetka cest. A nevzdal si sa a uverejnoval dalsie z tej serie, napriek tomu, ze hodnotenia neboli vysoke.

Drzim Ti palce a prajem, aby sa ti splnil tvoj ciel v oblasti fotografie.

Pridal/a DeusExMachina 4. februára 2011 o 14:31:34

 

len k hodnoteniu na konkretne tomto (ale vo vseobecnosti to plati pre vsetky verejnosti volne pristupne fotoportaly) serveri: je strasnou chybou hladat nejaku zavislost medzi skutocnou kvalitou a hodnotou fotky a jej hodnotenim. Sposobi to akurat bud frustraciu alebo naopak, pocit dobre vykonanej prace, ktory je uplne mimo. Samozrejme to zavisi od hodnotiacich...prvy filter relevantnosti komentov by mohol byt napriklad ten, ze vsetky kladne hodnotenia vztahujuce sa na foteny objekt (kraaasne maciatko, sympaticka slecna, nadherne hory,...) a nie na fotku samotnu stoja za prd.

Pridal/a byron (Rado Mikuš) 4. februára 2011 o 15:49:19

 

S tým hodnotením je to všade podobné a niekde ešte horšie, a súhlasím Deus, že to asi nebude, myslím to hodnotenie, skutočným obrazom o kvalite hodnotenej fotky, ale ronako je to aj s kritickými komentármi v štýle hrúza, strašné, len taký cvak atď. (ktorým som sa ani ja niekedy nevyhol, ako hdnotiaci). Len si kladiem otázku, kde nájdem je, ako amatér, relevantnú spätnú väzbu ?

Pridal/a DeusExMachina 4. februára 2011 o 16:08:20

 

aha, este som zabudol na dolezitu vec: prva a velmi dolezita spatna vazba by mala vzist od samotneho autora. skusit zabudnut ze ja som autor, ze viem o okolnostiach vzniku fotky a skusit sa na nu pozriet nezaujato. to je velmi tazke, sam som toho nie uplne schopny. ale v zasade tlacitko delete by po spusti malo byt to najpouzivanejsie.

Pridal/a DeusExMachina 4. februára 2011 o 16:04:30

 

tazko radit, ja som sa kvoli tomuto prihlasil na jeden nemenovany cesky server o fotopocitoch, tam to nefunguje tak ze nahadzes 100 fotiek a ides, ale musis zaslat nejaky subor a uzivatelia toho portalu hlasuju, ci ta tam vobec pustia alebo nie. ale nakoniec tam nic nedavam, lebo akosi nemam co ponuknut.

pre taketo verejne servre mam iba jednu radu...musis nejako zistit, ktore komenty maju nejaku hodnotu, z ktorych dostanes nejaku konstruktivnu informaciu co je zle/dobre, ako to zmenit/zlepsit. nebudem menovat konkretnych userov na tomto portali, ale vyselektovat ich nebude az taky problem

Zakázaný príspevok 5. februára 2011 o 11:15:15

 

Pridal/a Rudolf Baranovič 5. februára 2011 o 11:18:38

 

zeby moj :D ?

Pridal/a byron (Rado Mikuš) 4. februára 2011 o 13:16:23

 

ruiger, no to som potešený, že to tak vidíš. Vďaka.

Pridal/a b0baz 4. februára 2011 o 12:21:02

 

Rado určite sa k tomu dopracujeme. Súhlasím tu s chalanmi vo všetkom.

Pridal/a fct.sk 3. februára 2011 o 20:43:41

 

Tazka tema a velmi tenky lad :) ..niekedy sa pytam, ci ma zmysel sviniam perly hadzat. Problem fotoportalov nie je len vo vizualnom smogu kt. sa sami zahlcujeme, ale aj v pozorovanej jesitnosti (pri ktorej sa sam castokrat prichytim) reakcii na negativnu kritiku. Ironiou je, ze zial, digitalna doba komunikacii moc nepraje. Na druhu stranu, sme narod barbarov, pre ktorych je najvacsim umenim sladka rodinna fotka vytlacena na platne a natiahnuta na blindrame alebo ikea rame.. Jednou zo zakladnych definicii gyca (ak vobec o definiciach v umeni mozme hovorit) je, ze je to "napodobnovanie". Ak si teda date na stenu Puzzle Monu Lisu, tak sa pohravate s gycom. Ak si vyrobite sosku zo sadry a natriete ju zlatou farbou, tak opat balancujete. Aby som to trosku prilbizil fotografom a potiahnem to do extremov, ktore aj ja osobne vyuzivam v profesnom zivote (s vedomim ze sa zahravam z gycom), tak uz len simulacia filmoveho zrna alebo ramiku strednoformatoveho policka je v principe gyc. O pridavani barokovych drevenych "vizualizacii" na okraje fotografii nehovoriac (toto uz sa mna netyka!!! :D). A mohli by sme ist dalej..lomo efekt, cross process, sabatier,..proste simulacie a napodobeniny. 
Na druhu stranu, je to tak ako vo vsetkom..kto chce kam, pomozme mu tam. Ludia si stale budu chciet tlacit fotky na platno a opajat sa slastnym pocitom pseudoluxusu, ludia si nadalej budu kupovat miniatury Eifelovky, matriosky s tvarou Lenina ci Gorbiho, ludia nadalej budu chciet svadobne fotografie s lokalnym zafarbenim...ved je to take roztomile, stylove, uzasne,...umelecke :) 

Je vobec este cesta spat?

Pridal/a DeusExMachina 4. februára 2011 o 08:33:21

 

...a ked dohovoril, zostalo ticho. Marienka mala oci cervenkaste a pomykavalo jej kutikmi ust, Janko klopil zrak a suchal nohou po zemi...pravda sa ich dotkla na jednom z tych citlivych miest.

Ale nic to, aj zajtra je den, vyspia sa, najedia, a zabudnu. Bobik sa pofuka a zahoji, a vsetko bude opat take, ake bolo. Marienka sa bude usmievat a Janko ziska spat svoje velke sebavedomie.

A tak to ma byt...

Pridal/a commandcom 4. februára 2011 o 08:28:09

 

Vyborne postrehy fct... Myslim, ze cesta naspat je, ale je tazka.

Dnes uz malokto cita o fotke nieco viac ako navod k digitalu. Ale staci zajst napriklad do dobrej kniznice (napriklad na 5. poschodi SEDF v BA na Prepostskej a trebars iba prezencne si prelistovat zopar kvalitnych publikacii.

Dalsim krokom je, podla mna, fotit koncepcne. Teda sam pre seba si zadat nejaku temu, aj dost abstraktnu (trebars "chvenie", "nadej", "chyba") a snazit sa nafotit na tu temu seriu aspon 10 fotiek. Idealne je, nechat si potom vysledok fotenia pozriet odbornikom. Trebars zajst na nejaku strednu umelecku skolu a pozvat pedagoga na kavu a ukazat mu to.

No a hlavne, pokial mozno zabudnut na comp. Maximalne tak zrovnat linie, ci malicko doladit kontrast. Ziadne "krivky" a ziadne efekty. Najlepsia fotka je ta, ktoru sa podarilo nafotit na jediny "cvak", nakomponovana priamo do hladaciku...Argumenty, ze digital je dobry na ucenie, lebo omyly ma nic nestoja neobstoji. To nas zasa iba vedie k tomu "smogu"...

No a potom zajst do bazaru a kupit si najmenej 50 rocny fotak na film. A skusat sa vratit ku korenom fotky. Uz len samotna kupa takej masinky je dobrodruzstvo: http://tiborjavor.blog.sme.sk/c/239188/Akom-som-kupoval-mechaca.html

Pridal/a fct.sk 4. februára 2011 o 10:20:02

 

Ale ludia nechcu premyslat, nechcu sa niecomu venovat vazne. Ludia sa chcu zabavat a nie citat (vsak p. Huxley?). A v tej svojej jesitnej zadubenosti si myslia, ze vystudovanim vysokej skoly a ziskanim titulu Mgr./Ing./hocico ziskali aj patent na rozum, na vkus, na umenie..a vedia vsetko lepsie ako ti ostatni... Samozrejme, kazdy z nich si napise do profilu, ze chce pocut "konstruktivnu kritiku". Nie, nechce. Mizive percento z nich si vezme k srdcu co i len tu najlepsie mienenu radu. Staci sa preklikat par autormi co su tu dlhsie. Pri kolkych vidiet akykolvek progres?

Ludia chcu fotografovat pre internet, pre monitor, pre notebook..a tam vyrez znesie, tak naco komponovat hladacikom. Ist do kniznice..to sa uz dnes nepouziva. Na co, ked vsetko vieme.

No ale dost bolo pesimizmu. Cesta spat urcite existuje, ale bude velmi bolestiva. Ludia zacnu byt alergicki na fotografie a budu ich selektovat velm velmi rychlo. Pohladom prestanu co i len registrovat zle kompozicie, nieto sa k nim este vyjadrovat.

S tym bazarom plne suhlasim. Je to jedna z ciest kedy clovek spomali a prestane sa nutit do stoviek zaberov z kazdej "fotoprechadzky". Ale uprimne, mokra fotografia nie je pre kazdeho. Masy chcu len stlacat, zaznamenavat a hrat sa na fotografujucich...

Pridal/a fct.sk 4. februára 2011 o 10:22:52

 

jaj...a este k tomu koncepcnemu foteniu..na to sa podujme len velmi mala cast z toho miziveho percenta o ktorom som pisal...ale ako spravne poznamenal Deus..tak to ma byt...

Pridal/a Rudolf Baranovič 4. februára 2011 o 11:31:53

 

Hovori sa, ze kto chce, tak si cestu najde. A prisposobi sa novym podmienkam. Citam o foteni, co sa da (mam uz slusnu zbierku knih), skusam fotit, co pride. Co precitam, to si overujem v praxi. Nie vzdy mi to vyjde a potom su cenne rady od skusenejsich. Som otvoreny kazdej kritike, i ked samozrejme skusenostami nadobudnutymi si viem v urcitych pripadoch uz obhajit fotku, stat si za nou,co tiez pred dvomi rokmi by som nemal sancu a ani odvahu.

Priznam sa ale, ze momentalne k analogu necuchnem, tam aspon nateraz svoju cestu nevidim. Ale fandim velmi analogu a obcas ho kopirujem digitalnou cestou.

Ked si zbilancujem dva roky dozadu, tak si myslim ze progres u mna nastal, i ked rad experimentujem a vtedy este mozem aj zakopnut, beriem si z toho ponaucenie a pokracujem inou cestou, alebo hladam napravu, aby som v tom mohol pokracovat. A podla rad skusenejsich sa snazim cim dalej viac fotit koncepcne, i ked sa este nebranim aj jednotlivym samostatnym fotografiam, bud ked sa pre nieco nadchnem, alebo sa tym nieco nove naucim.Samozrejme ze to ci u mna progres nastal, mozu zhodnotit najma ostatni a preto uz tento rok hladam aj ine cesty prezentacie mojich fotiek a najma vzdelavania.

Zakázaný príspevok 4. februára 2011 o 12:33:18

 

Pridal/a commandcom 4. februára 2011 o 13:09:14

 

Karliku, asi nechapes (alebo sa iba tak tvaris, Ty si predsa vecny "advocatus diaboli"), co to je konceptualna fotografia. Dam priklad: rocnikova alebo semestralna praca na VŠVU. Tema zadana a studente pot sa.

Ku konceptualnej fotografii sa ale clovek musi dopracovat cez "normalne" fotenie, kde zbiera skusenosti. Pri koncepte je podstatne nie fotit sposobom "vidim-fotim" ale sposobom "mam zamer-fotim". Samozrejme, tych tem si mozem dat viacero, ale mne osobne padne za tazko sa zo zaberu na zaber "preladit". Ked fotim nejaku temu, tak akoby sa cele moje fotograficke videnie naladilo tym smerom. Preto so "striedanim v co najkratsom intervale" z vlastnej skusenosti nemozem suhlasit.

Pridal/a Rudolf Baranovič 4. februára 2011 o 12:58:00

 

jednu vec si vystihol velmi dobre karlik. A to ten strach z chyb. A nielen z chyb ale hlavne sa bojime zodpovednosti za tieto chyby. Preto tazko znasame kritiku, pokial sa toho strach nezbavime.

A este by sme chceli, aby to vsetko islo jednoducho, aby nam tu cestu uz vopred niekto nalinajkoval a my len po nej vykrocili. Dostatocne sirokej aby sme z nej nezisli a s protismykovou ochranou, aby sme nespadli :).

Lenze svet takto jednoducho nefunguje a uz toboz nie tam, kde sa vyzaduje kreativita. Lebo ked mi niekto nalinajkuje cestu, tak to je cesta podla jeho myslienok a nozorov a ja vtedy nie som kreativny. Treba proste ist vlastnou cestou, nie je to lahke, ale len potom mozem mat vladtne vysledky, za ktorymi budem ja mozem mselo povedat, to som robil (fotil) ja! :)

Howgh.

Pridal/a fct.sk 4. februára 2011 o 17:25:20

 

Pravda je taka, ze ju nema nikto a maju ju vsetci. Urcite ma pravdu aj Karlik nech je akykolvek "advocatus diaboli" :D ..ale aj Tibor. Ono zalezi od toho ako sa na to clovek pozera resp. ake ma vo fotografii ambicie.
Ak ma ambicie rydzo amaterske (amater v tomto smere hobby fotograf, kt. sa fotografiou nezivi), tak sa asi tazko bude nutit do projektov, do tem, do konceptov. Tak ci onak, mal by sa snazit hladat sa, najst a tvorit. Tvorit ale pravdepodobne v rovine toho co ho zaujima, paci sa mu atd. Tazko sa cloveku vzdelava v smere, ktory ho vobec nezaujima. Viem o com hovorim. Toto sa da len v skole (alebo ked vas za to niekto plati). Ak sa teda clovek fotoamater niecomu venuje, moze mat kreativne ambicie to zobrazovat inak. Davat do fotografie kusok zo seba, zo svojich myslienok, emocii, skusenosti, zazitkov atd atd. Takymto sposobom vznikaju uzasne veci (v akomkovek zanri fotografie).
Ak ma vsak ambicie vyssie, profesionalne (cize zakazkovo-zarobkove), musi sa naucit pocuvat trhovy bic. Hlavne SK trh je velmi maly na to, aby sa uzivil specialista fotograf jedal (nehovoriac o fotografovi polievok, ako je to bezne napr. v DE). Tu vznika tzv. fotograf remeselnik, kt. musi zvladnut kazdu vyzvu. V opacnom pripade sa zdiskredituje, alebo minimalne strati zakazku. Takychto fotografov by mali vychovavat stredne skoly so zameranim na fotografiu. Zial, este som sa nestretol s absolventom kt. by mal co i len minimalne znalosti studioveho svietenia. Mozno som mal iba smolu.

Samozrejme je tu potom este dalsi level, ktory sa od tejto remeselciny odlisuje..a to vytvarna fotografia/vytvarne stvarnenie (hocicoho). Schvalne nechcem pouzit slovo "umelecke/umelecka", to som tu uz tusim spominal. Tento leve spaja oba predchadzajuce. Fotim, lebo musim (lebo ma to zivi), ale fotim inak, pretoze sa chcem (a musim) odlisit. Tu uz je profilacia fotografa dost dolezita. Nie je vela fotogeniov, kt. dokazu zvladnut akukolvek fotografiu technicky a kreativne zaroven.

K tomu strachu z chyb..dobra poznamka. Je nam vlastnou nutnost zaradit sa v spolocnosti. A ci uz je to sport, umenie, hocico...chceme sa zaradit a pokial sa da, zaradit sa co najvyssie. Pokial sa nezaradujeme dostatocne vysoko, citime (castokrat subjektivny) tlak na vlastnu osobu a obvinujeme sa zo zlyhania. Napriek tomu vsak nevidime to co by sme vidiet mali a mohli. Sme zahlteni kvantitou v ktorej sa nevieme zorientovat. Sme zahlteni kvantom subjektivnych hodnoteni, pretoze kazdy chce hodnoti, no kazdy hodnoti inak, na zaklade inych kriterii, na zaklade inych skusenosti, vedomosti a emocnych zazitkov ktore su podvedome a iracionalne. A v neposlednom rade kazdy hodnoti na zaklade toho ako sa dnes vyspal, aky ma dnes den, kto ho dnes stihol na ceste nasrat, kto sa stihol rano pohadat s manzelkou atd atd. Toto su vsetko veci, ktore nas pri hodnoteni ovplyvnuju. Vzdelanie a vseobecny prehlad nielen v umeni som schvalne nespomenul. To sa uz prestava nosit. Budem uprimny, hodnotenia fotografii na akomkolvek portali nas vpred neposunu. Vpred sa mozme posunut len a len sami. Samozrejme existuju rozne akceleratory, ale tymi "+++" na fotky.sme.sk vobec nie su. Hladkanie ega, kamaratske potlapkanie po pleci ci na opacnej strane zabomysie vojny (ktore, verte mi, spravca portalu nadovsetko miluje), osobne utoky ci ine rozbroje uz duplovane nie. Viete co je pre mna najvacsim akceleratorom (teda okrem flase dobreho vina :D)? Stretnutie s inymi fotografmi. Ci uz su to klubove stretnutia alebo vikendove workshopy (neberte to ako skrytu reklamu), ale skutocne realne stretnutia s ludmi, ktori su dalej ako ja, ktori su mi inspiraciou. Taktiez stretnutia a fotovylety ci uz masivnejsie alebo vo dvojici.
Na druhu stranu, zaznela tu trefna vete, tusim od Deusa..nieco v tom zmysle, ze nakoniec tam nic nedava, lebo nema co ponuknut. Ak sa dostanete do tohto bodu, tak ste na dobrej ceste. Je to bod uvedomovania si rozdielov medzi tym co ano a tym co nie (zase v medziach relativnych). Bodu, kedy si uvedomujeme, ze to co robime este nie je zdaleka to, co by sme robit chceli. A vtedy mame sancu. Ked vieme ako nas ciel nema vyzerat, mame velku sancu ho naozaj najst. Takze sa pomaly dostavam k tomu, co by sme si ako fotografi mali zacat uvedomovat. Pokial nieco odfotim, sam seba sa musim spytat, ci a co sa mi na fotografii paci. Co je na nej zaujimave. Na fotografiu sa treba pozriet bez emocii, idealne s odstupom casu. Treba zabudnut na to aky uzasny a povznasajuci zazitok bol vystup na krivan v chaldne jesenne rano, pretoze na fotku sa nam to zdaleka nepodarilo preniest. A divak vidi len fotku. Divaka nezaujima ze to bolo nieco skvele. Divaka nezaujima, ze uz nebol cas chvilu pockat nech slnko skryje oblak...divak vidi dvojdimenzionalny obraz, castokrat v hroznej kompresii a nepodarenom technickom prevedeni na vyblitom monitore sluzobneho notebooku. A vy sa mu divite, ze nezdiela vase emocie? Ja nie..ja som si tu fotku ani nerozklikol z nahladu...
Na druhu stranu, dnesni hobby fotografi chcu hned riesit minimalne diplomovku z fotografie bez toho aby mali (co i len technicke) zaklady. Co je este horsie, tak dostali do ruk (ci ust?) zbran vo forme "Pravidla su na to, aby sa porusovali". Hold, umenie je urcite to, comu nikto nerozumie..resp. len autor (ono to castokrat tak je) a tak staci nieco pokazit, posrat, nezvladnut...a hned to bude umenie. Osobne tiez nie som zastancom "klanu hladacov". Cize skupiny fotografickych nadsencov vsevedkov, ktori maju v hlave zaskatulkovane pravidla internetovych galerii (ved tie si ich vychovali) a tak hned kazdu fotografiu prefiltruju cez svoj sofistikovany filter: zaostrene na oci, prepal, dotyk linii, zlaty stred (ani nevedia co to je..lebo tretinky to naozaj nie su) atd atd. A od radosti sa v praci takmer pocikaju, ked cez nejaku podmienku fotka neprejde, co daju s patricnou dolezitostou aj najavo. Viete co vidim ako vazny problem? To, ze kazdu fotografiu kt. otvorime mame nutnost okomentovat. A vtedy hladame nasilu nieco, co nas v danej fotke ani taku rolu nehra, ale dostavame pocit zadostucinenia, alebo chaby pocit toho, ze sme niekoho (kto castokrat o to ani naozaj nestoji) posunuli dalej. Ludia nechcu facky, ludia chcu pohladkat. No castokrat by si zasluzili minimalne kopanec do zadku :). Ale to uz som kusisko odbocil. Ak teda mame chut urobit nieco pre seba aj pre ostatnych, tak si vytvorme v prvom rade vlastny predfilter pred tym nez stlacime tlacitko "Pridaj fotku". Touto cestou by som tych, kt. maju zaujem o pobavenie sa o svojich fotografiach, rad pozval na akciu pod nazvom Bratislavsky Fotopark (www.fotopark.sk), kde na takuto diskusiu bude priestor. Taktiez existuju rozne "Portfolio review" ci "Dni otvorenych dveri" (nieco prichystam pre zaujemcov aj ja v ramci fotoskoly Eduart). Uvidite ake to vie byt inspirativne. Minimalne mnohych bude inspirovat nutnost priniest fotografie v rukach, nie na USB klucu. Takze zabudnite na vyrezy, pretoze tie sa naozaj nenosia a urcite neprejdu.

Nezabudajme vsak na jednu vec. Fotografia (a umenie ako take) su velmi velmi subjektivne zalezitosti. Neexistuje na nu ziadne pravitko, ziadny meter ani odmerka. Tak sa v nej, prosim Vas, nepretekajme... 

Pridal/a Brendy 4. februára 2011 o 17:33:19

 

ja ze si precitam clanocek a rolujem rolujem a ku koncu sa neviem dopracovat...dufam, ze si najdem cas na tuto zaujimavu diskusiu...

Pridal/a Dusan64 22. novembra 2010 o 19:28:45

 

Myslím, že si to vystihol presne. My amatéri interpretujeme realitu zo svojho pohľadu. Tento a jemu podobné portály su o tom. Ak sa tu objaví foto blížiace sa umeniu je to skôr výnimka.

Pridal/a Brendy 22. novembra 2010 o 18:18:44

 

prave som sa naklikla a precitala tvoj clanok...fajn

Pridal/a commandcom 22. novembra 2010 o 18:15:35

 

Dnešná debata ma inšpirovala napísať trocha širšiu úvahu, ako sa hodí do fóra. Tu je: http://tiborjavor.blog.sme.sk/c/248434/Aj-porno-je-len-dokument.html
Zakázaný príspevok 22. novembra 2010 o 20:33:16

 

Pridal/a commandcom 23. novembra 2010 o 07:08:04

 

Diky za kuk na clanok, Karlik, mozno by bolo zaujimave, keby si nieco napisal do diskusie pod ten blog. Urcite by to mnohi ocenili. Myslim to uprimne... (s nickom z tejto stranky tam mozes diskutovat)... Pridavam este raz link na ten clanok, pre jednoduchsi preklik. http://tiborjavor.blog.sme.sk/c/248434/Aj-erotika-je-len-dokument.html
Pridal/a Brendy 23. novembra 2010 o 12:14:56

 

u mna ide vo fotografii o videnie sveta...kazdy z nas ho vidi inac a nechcem tvrdit,kto ho vidi spravne a nespravne...preto ani gyc nemozem odcudzovat,hoci inklinujem k uplne inym veciam...

Pridal/a commandcom 23. novembra 2010 o 12:26:09

 

No, Brendy, mas pravdu. Osobne tiez som presiel davnejsie cez obdobie gyca. Myslel som si, ze take iste pocity, ake mam ja, musi mat aj nezavisly divak. Uploadnem teda dve moje starsie gycovky a uvidim, ako s odstupom casu budu ludia reagovat. Uz tu davnejsie boli, su to "Tear" a "Voyers". Kukni na ne, co aj Ty na to z pohladu tejto debaty... 

Pridal/a Brendy 23. novembra 2010 o 12:37:49

 

Vies na co smerujem-ze u mna vo fotografii obcas neexistuje absolutna pravda(mozno okrem technickeho minima.je vsak otazne co je to minimum...)skor subjektivny pocit,ktory chcem sprostredkovat...

Zakázaný príspevok 23. novembra 2010 o 09:14:12

 

Podrobné údaje o téme

Téma: Gýč, dokument a art
Stav témy: otvorená
Založil/a: commandcom
Založené: 22. novembra 2010 o 18:14:26

Podrobné údaje o fóre

Fórum: Voľná diskusia
Stav fóra: otvorené
Založil/a:
Založené: 27. októbra 2009 o 07:40:21

Ďalšie témy

© Copyright 1997-2020 | Petit Press, a.s.